Krížová cesta III.
Úvodná modlitba
Aj dnešnou
krížovou cestou sa spolu s Kristom vydáme po uliciach a uličkách sveta i srdca.
Niektoré zastavenia na týchto cestách nám budú veľmi dobre známe aj z nášho
života. Iné nás možno zarazia a budú nám nepríjemné a niektoré si ani
nevšimneme. Takto človek vníma svoje cesty a tak vníma aj krížovú cestu Krista.
Preto v jej úvode chcem vysloviť prvú prosbu: Daj Pane, aby nám táto Tvoja
cesta skrížila naše cesty a nasmerovala nás na tú, ktorá vedie do života.
R. Amen.
1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Neustále prebiehajúci proces človeka nad človekom. Je posudzovaný z každej
strany. Musí dosiahnuť určitý stupeň vzdelania, mať určitý titul, kredit, image
(imidž), odporúčanie, schválenie, podpis. Musí spĺňať určité kritéria,
pripomienky a nariadenia. Musí byť rozhľadený a inteligentný. Musí mať za sebou
niekoľkoročnú prax a skúsenosti, fyzicky zdatný a duševne zrelý. Bude to vôbec
ešte človek? Koľkým ľuďom takéto podmienky zobrali všetku nádej na svoje miesto
v živote? Koľkým zobrali chlieb z rúk a pripravili život v zúfalstve? Koľkým
urýchlili smrť a koľkých doslova zabili? Toto prvé súdne uvažovanie by nemalo
konca. Nielen vo svete, ale aj v mnohých srdciach sa opakuje tento prvý
nespravodlivý výjav z krížovej cesty – výjav sudcu Piláta a súdeného Krista. A
predsa ešte je tu jedna otázka do môjho srdca: Vo svojom živote sa cítim viac
Pilátom alebo Kristom? Viac sudcom alebo odsúdeným? Teraz však prosme spoločne
za všetkých:V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Kríž jednoročného dieťaťa – to je neschopnosť prehovoriť vlastným jazykom a
úplná odkázanosť na druhých. Kríž osemnásťročného mládenca či dievčaťa – to je
túžba po samostatnosti, uplatniť sa v živote, nájsť si toho pravého, či tú
pravú…. Kríž štyridsaťročného muža či ženy – to je život kdesi v polovici,
možno zle platená alebo stratená robota, odcudzená rodina, neistá budúcnosť.
Kríž šesťdesiatročného dôchodcu – to je zase zodraté zdravie, malý dôchodok a
všetko drahé. Kríž osemdesiatročného starca – to je život pomaly uberajúci sa k
cieľu, stupňujúca sa bolesť, zvyšujúca sa skleróza a čoraz viac prítomná
samota. Kríž zomierajúceho človeka – to sú iba dve otázky: Ako som žil? A čo
bude so mnou ďalej? Brat, sestra! Aj dnes si zobral svoj kríž. Čo by si o ňom
povedal Kristovi? Vládzeš ešte? Alebo si to už stokrát oľutoval? Pri tomto
zastavení sa nám nechce veriť, že Kristus svoj kríž zobral s ochotou. Ale možno
ho zobrať iným spôsobom? Ochota robí kríž ľahším, robí ho krížom Kristovým.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Prvé zaváhanie, prvé pošmyknutie, prvé potknutie, prvé padnutie. Toto všetko
nás upozorňuje, že to čo bude ďalej, nebude až také ľahké. Krížová cesta
nepatrí medzi cesty výletné. Patrí medzi cesty, na ktorých človek prichádza o
život, ale na ktorej aj život nájde. Tento prvý pád Kristov dal sa očakávať.
Určite to ľudia čakali. Veď odsúdenca väčšinou hnali, nedávali mu čas na oddych
a na nazbieranie nových síl. Pri prvom páde ešte človek vie pochopiť človeka.
Ale sú aj ľudia, ktorí sa neradi mýlia a ešte menej druhým odpúšťajú. Sú
dokonca aj takí, ktorí si za nič na svete nechcú priznať, že sa pošmykli, že
padli, že sa pomýlili. Pane, už viem, čo sa ma teraz opýtaš: "Dokážeš si
priznať svoje pády, poklesky, slabosti, alebo bohorovne vyhlasuješ, že sa ti
nič také nikdy nestalo a ani stať nemôže?!" Daj Pane, aby z tohto tvojho prvého
pádu padlo na mňa čím viac pokory!V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Matky sa súčasne rodia so svojimi deťmi. Rodí sa dieťa a s ním sa rodí aj jeho
matka. Vraví sa, že nie je ťažké stať sa matkou, ťažšie je zostať matkou. Pre
Máriu bol rovnako ťažký Betlehem, ako aj Jeruzalem. Bola úplne bezmocná pri
ľudskom chlade Betlehemčanov, ako aj pri krvilačnej zlosti Jeruzalemčanov.
Koľko bolestí musí ukryť srdce matky od kolísky až po hrob. Matky to veľmi
dobre vedia. Nedávno som sa stretol s jednou matkou, ktorá mi rozprávala o tom,
ako jej syn jedného dňa odišiel z domu do práce a už sa z nej nevrátil. Nikto
ho nevidel a nikto ani len netuší, kde je. Odvtedy ubehlo 6 rokov a keďže za
tento čas nebola o ňom žiadna správa, úrady jej syna chcú vyhlásiť za mŕtveho.
Ona tomu stále nechce veriť a každý deň ho čaká a chystá večeru aj pre neho.
Vždy s nádejou, že azda už dnes sa vráti. Matka – táto naoko krehká bytosť – je
oveľa silnejšia, ako všetci hrdinovia všetkých čias. Nech teda stretnutie s
každou matkou je nám také vzácne a povzbudivé, ako bolo stretnutie tej
nazaretskej s odsúdeným Synom.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Hebrejské meno Šimon v našom jazyku znamená poslúchajúci, či počúvajúci. Tzn.,
že každý, kto dokáže druhého poslúchnuť, či vypočuť je Šimonom Ak poslúchaš
otca, či matku si Šimonom. Ak vypočuješ toho, kto ťa o niečo prosí si Šimon. Ak
pozorne počúvaš vo svojom srdci hlas Boží si Šimon. A predsa nie vždy a nie
všade sme dokázali byť počúvajúcimi Šimonmi. Kriste, ty veľmi dobre vieš, kde
sme ťa počuť nechceli a radšej sme sa tvárili, že nič nepočujeme. V našom
živote už veľa ľudí prešlo popred nás so svojimi krížmi. Veľa očí sa na nás
prosebne pozrelo, veľa rúk sa k nám s nádejou zdvihlo a veľa nôh sa z
posledných síl rozbehlo a my sme v tej chvíli radšej cúvli, zakryli si oči,
zapchali uši a ukázali chrbát. Koľko zmeškaných, či obídených krížových ciest
našich blížnych! Pri tomto uvažovaní nad pomocníkom z Cyrény, vyslovujem ďalšiu
prosbu: Daj všetkým Pane, zdravé šimonovské uši a oči, aby sme ťa počuli a
videli vo všetkých tých, ktorých teraz stretneme na ich krížových cestách.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Meno tejto ženy okrem iného znamená aj "pravý obraz, verná ikona", lebo v tvári
odsúdenca videla pravú tvár človeka – Krista. Preto táto žena má právo opýtať
sa nás: Človeče, ešte vieš kto si naozaj? Skutočne poznáš svoju pravú tvár?
Alebo si človekom tisícich tvári? Vieš, čo je to ešte úprimnosť? Dokážeš sa
úprimne pozrieť druhému do očí, možno tak, ako malé dieťa otcovi? Ty sám
najlepšie vieš, aký obraz sa skrýva pod tvojou uhladenou, navonok vyrovnanou,
priam svätou tvárou! Avšak pred Bohom nám pristane iba jedna jediná – zahanbená
tvár! Prosím ťa Pane, aby sme v týchto kajúcich dňoch dokázali aspoň pred Tebou
odkryť svoju pravú tvár!V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Znovu je pod krížom. Pod tým istým, ktorý iba pred chvíľou zobral. Ten istý a
predsa zdá sa oveľa ťažší. Aj toto Kristus skúsil. Chcel pocítiť na vlastnom
tele, aké to je, keď sa znovu niečo nepodarí a musí sa znovu začať s pevnejším
odhodlaním a s menšími silami. Tento pocit veľmi dobre poznáme. Možno sme ho
zažili iba pred chvíľou, alebo včera. Ako je dobré vedieť, že Kristus to vie a
má s nami súcit. Má to, čo nám mnohým chýba – vedieť druhého pochopiť, odpustiť
mu a znovu ho povzbudiť. V mene všetkých, Pane, čo opakovane padáme, Ti
ďakujem!V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Na tejto ceste sme už stretli matku Máriu, Veroniku a teraz stretávame skupinu
žien, ktorá svojským spôsobom prejavila súcit s odsúdencom. Vo všetkých troch
prípadoch si získavajú náš obdiv. Totiž všetky svojim spôsobom zmiernili
Kristovu poslednú cestu. Boh akosi viac súcitu vložil do srdca tých bytostí,
ktoré svet zvykne podceňovať. Sú to bytosti, ktoré majú v sebe často krát viac
odvahy ako muži, ktoré vedia vytrvalejšie prosiť ako muži, a ktoré viac myslia
na iných, ako na seba. Myslím si, že keby Ježiš išiel dnes našimi ulicami,
určite by svoju ženskosť nezakryli a volali by: "Zachráň nám synov i dcéry!
Vráť otcov rodinám! Uzdrav naše rodiny! Poraď, ako máme vychovávať naše deti,
ktoré nám svet ukradol? Čo máme robiť, aby sme v tomto svete mohli obstáť ako
ženy?" Ježišu, daruj ženám to, čo im zobral svet: lásku, dôstojnosť, materinský
cit, úctu k životu i k sebe samej. Vráť im do srdca všetko to, čo robí ženu
ženou, presnejšie – čo ju robí svätou ženou.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Pri tomto zastavení mám vždy taký pocit, akoby sa krížová cesta mala skončiť na
tomto mieste. A predsa nie je to tak! Z posledných síl vstal a išiel ďalej…
Koľko takýchto falošných koncov je v našom živote. Bola to možno lekárska
správa, ktorá potvrdila tu najobávanejšiu diagnózu. Pri jej počutí si človek
myslel, že v tej chvíli asi zomrie. …a nezomrel. Žije ďalej so svojim "chorým
krížom." Alebo bola to možno aj nespravená záverečná skúška študenta. Pri jej
výsledku si myslel, že sa mu zrúti celý svet. … a nezrútil sa. Ide sa ďalej s
"nedokončeným krížom." Alebo to bolo ponižujúce obvinenie, či vyšetrovanie
niekoho z rodiny. Celá rodina by sa v tej chvíli najradšej prepadla pod zem. …a
neprepadla sa. Prežil sa aj tento čierny deň a "krížová cesta hanby" pokračuje
ďalej. Pane, prosím ťa o potrebné sily prekonať všetko to, čo nás pritlačilo
tvárou k zemi a bráni nám ísť ďalej. Nech tvoj príklad z tohto deviateho
zastavenia je povzbudením pre všetkých, ktorí už nevládzu, aby vedeli, že toto
nie je koniec, že vždy sa musí žiť ďalej, aj keď v tej chvíli zdá sa byť i nebo
zaprášené.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Vo vlastnom dome našli utýranú osemdesiatročnú ženu kvôli posledným
dvestopäťdesiatym korunám. V mestskom parku prepadli a dobili študenta pre
päťdesiat korún. Rozhádaní spolužiaci na smrť zbili deväťročného chlapca.
Rodičia trýznili kvôli zlej známke vlastné dieťa. Takéto a im podobné sú zvesti
týchto dní. Niet novín, niet jedných správ, kde by sme sa nedozvedeli o ďalšom
prípade, keď človek siahol na človeka a zobral mu to posledné, čo mal, ba
dokonca to najvzácnejšie – život. Zneuctenia, potupenia, okradnutia,
prepadnutia, znásilnenia,… – denno-denne o tom počúvame, čítame a vidíme. A
pomaly to už ani nevnímame. Zvykáme si. Toto zastavenie nás už ničím
nezastavuje. Veď koľkým sa to dnes stáva… Načo stále s tým ľudí trápiť? Ozaj
načo? Aby sme mali pokazený celý deň?! Alebo aby sme sa mohli neustále
upokojovať, že my sme dobrí a svet je zlý? A nie je to skôr preto, aby sme
týchto ľudí dokázali znovu zaodieť svojou modlitbou a zobrať ich do svojho
srdca, ako milosrdný Samaritán a odniesť ich do domu nášho Otca? Každé úmyselné
zatváranie očí, každé úmyselné obchádzanie týchto pokorených ľudí je hriechom
proti láske k Bohu i k blížnemu. Lebo láska k Bohu sa meria láskou k blížnemu.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Pribiť Krista na kríž a pribiť človeka na kríž – aký je v tom rozdiel? Žiadny!
Aj jeden aj druhý cíti bolesť. Aj jeden aj druhý je úplne bezmocný. Aj jeden aj
druhý je celý potupený. Vtedy sme Krista pribili klincami. Dnes pribíjame
človeka našim ľahostajným postojom, nevšímavosťou, hrubým vydieraním,
neodpustením, vzbudzovaním strachu, či napätia. To všetko človeka stigmatizuje
a spôsobuje neznesiteľnú vnútornú bolesť. V minulosti zvykli stavať kríže s
odsúdenými v blízkosti ciest – na výstrahu okoloidúcim. Či kríže dnešných
odsúdených tohto sveta nie sú výstrahou pre nás, ktorí prechádzame okolo, aby
sme vo svojom živote nikoho nepribili na kríž týmito "modernými klincami?"
Pane, ešte jedna zvláštna prosba: Daj nám odvahu radšej zostať ukrižovanými,
ako stať sa ukrižovateľmi.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Skúste si niekedy nájsť čas a zapozerajte sa na ukrižovaného Krista. V tej
chvíli ho budete počuť aj bez toho , aby otvoril ústa. Možno vám povie aj toto:
"Pozri sa, ako veľmi ťa milujem! Pozri, čo všetko som pre teba dokázal! Pozri
sa, ja som už premohol svet…!" Už ste niekedy rozmýšľali nad tým, čo v tej
chvíli Krista najviac bolelo? Tie nezahojené rany po bičovaní? Alebo tá tŕňová
koruna vtlačená do hlavy? Alebo tie tri klince prerazené cez ruky a nohy do
dreva kríža? Pravdepodobne ani jedná bolesť sa nevyrovná tej, ktorou bolo
vedomie, že pre mnohých tento neľudský zápas o ľudskú dušu bude zbytočný, že
mnohým bude úplne jedno, čo v tej chvíli podstúpil pre človeka na Kalvárii
sveta, ba mnohí budú s chladnou ľahostajnosťou hovoriť: Pre mňa to robiť
nemusel. Ja som jeho smrť nepotreboval. Mne je ukradnutý celý Kristus aj s
celým krížom! Ľahkovážne slová, za ktorými stojí ľahkovážny život. V tejto
chvíli pod krížom nám nič iné neostáva, len v mene všetkých slovami kajúceho
lotra znovu poprosiť: Spomeň si na nás Pane, vo svojom kráľovstve!V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Klince sa vytiahnú, telo sa zabalí a pripraví na pohreb. Aj dnes sa to robí
podobne. Monotónny piskľavý zvuk prístrojov oznámi, že smrť už prišla. Srdce
prestalo robiť svoju prácu. Všetko sa odpája, pozrie sa na hodiny a zaznačí sa
čas odchodu z tohto sveta. Neskôr človeka pripravia tak, aby čo najlepšie
vyzeral po svojom zložení z kríža smrteľnej postele. Prichádzajú príbuzní a
známi a potešujú rodinu slovami, že si už svoje odtrpel a má to za sebou. Teraz
ho už nič netrápi… Poznáme tie reči. Dobre sa to vraví pred ušami, ktoré už
nepočujú a ústami, ktoré nemôžu protestovať. Čo má vlastne ten človek za sebou?
Aké dotrápenie sa? Aký koniec? Človek zložený z kríža má pred sebou ešte tú
najvážnejšiu chvíľu svojho života – stretnúť sa s Bohom z tváre do tváre a
vypočuť si výrok o sebe. Nakoniec aj jeho, aj nás čaká ešte jeden veľký deň –
deň vzkriesenia. A tak ani on, ani my to ešte nemáme za sebou. Všetkých nás to
ešte len čaká. Preto aj za nich, aj za seba prosíme: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj
sa nad nami!V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú
V. Klaniame sa ti kriste a
dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.Nikto z nás čo sme tu ešte neprekročil hranice hrobu. A predsa mnohí túto
hranicu prechádzali veľmi dramaticky. Koľkých takto zasypalo v podzemných
baniach?! Koľkí našli svoj hrob v potápajúcich sa lodiach?! A koľkí s hrôzou
zomierali v padajúcich lietadlách?! V poslednom roku dvadsiateho storočia celý
svet s napätím sledoval živý hrob ruskej ponorky. 118 ľudí vtedy kleslo v
útrobách ponorky na dno mora. 95 z nich pravdepodobne zomrelo okamžite do dvoch
minút. 23. sa podarilo ešte utiecť do poslednej miestnosti, kde bola vzduchová
bublina s otrasnou zimou a tmou. V takomto beznádejnom stave z posledných síl
napísal ešte posledné slová veliteľ siedmej sekcie ponorky: "Píšem už slepý. Je
13 hodín a 15 minút. Je nás tu 23 ľudí. Rozhodli sme sa byť spolu, pretože
nikto z nás už nemôže uniknúť." Toľko bolo zverejnených slov. Ostatné boli iba
pre rodinu. Nikto z nás by takto nechcel odísť do hrobu a určite to ani nikomu
neželáme. Preto pri tomto zastavení nad Kristovým hrobom prosme za všetkých,
ktorí našli svoj hrob ďaleko od svojej rodiny, ktorí zomreli na neznámych
miestach, jednoducho za všetkých, ktorým na hrobe chýba kríž – znak víťazstva.
Za tých všetkých prosíme: Odpočinutie večné daj im Pane, a svetlo večné nech im
svieti! Nech odpočívajú v pokoji! Amen.V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
Záverečná modlitba
Možno na
tejto krížovej ceste zaznelo príliš veľa bolesti, smútku, či zla, ktoré je vo
svete. Ale boli to iba úlomky z kríža, ktorý stojí nad týmto svetom a to, čo
sme spolu prešli bol iba kúsok z nekonečnej krížovej cesty sveta. Bola by to
však cesta tragická, ak by mala skončiť v hrobe. Ako teda ďalej, aby život pre
nás neskončil vo večnej tme? Jedna z mnohých odpovedí sa skrýva v prvom
Timotejovom liste od sv. Pavla. Je takáto: " Ale ty, Boží človek, utekaj pred
(tým) zlom a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť,
miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocní sa večného života…. Prikazujem ti pred
Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Ježišom Kristom, ktorý dobrým vyznaním
vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo: Zachovávaj prikázanie bez poškvrny a bez
úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista, ktorého v pravom čase ukáže
blahoslavený a jediný vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov."
R. Amen.
Modlitba na úmysel Svätého Otca
Otče
náš... Zdravas, Mária...Sláva Otcu..
Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby
dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a
kraľuješ na veky vekov.
R. Amen.
Zdroj: https://krizovacesta.sk/kc-klasicka/krizova-cesta-III.php